Post by geetamanika on Aug 17, 2013 0:38:59 GMT 5.5
कामक्रोधवियुक्तानां यतीनां यतचेतसाम् .
अभितो ब्रह्मनिर्वाणं वर्तते विदितात्मनाम् .. ५\-२६..
Kaamakrodhaviyuktaanaam yateenaam yatachetasaam;
Abhito brahma nirvaanam vartate viditaatmanaam.
dl.dropbox.com/u/55233059/C05/SGeeta0526.mp3
A Self-realized person who is free from lust and anger, and who has subdued the mind and senses easily attains nirvana. (5.26)
काम और क्रोध से रहित, संयतचित्त वाले तथा आत्मा को जानने वाले यतियों के लिए सब ओर मोक्ष (या ब्रह्मानन्द) विद्यमान रहता है। ।।5.26।।
કામ ક્રોધ જીતે, કરે મનનો સંયમ જે,
ભય છોડે જે, મેળવી મુક્તિને લે તે. ..२६..
---------
स्पर्शान्कृत्वा बहिर्बाह्यांश्चक्षुश्चैवान्तरे भ्रुवोः .
प्राणापानौ समौ कृत्वा नासाभ्यन्तरचारिणौ .. ५\-२७..
Sparsaan kritwaa bahir baahyaamschakshus chaivaantare bhruvoh;
Praanaapaanau samau kritwaa naasaabhyantara chaarinau.
Renouncing sense enjoyments; fixing the eyes and mind at the midbrows; equalizing the breath moving through the nostrils (by Kriya techniques); (See also 4.29, 6.13 and 8.10) (5.27)
बाह्य विषयों को बाहर ही रखकर नेत्रों की दृष्टि को भृकुटि के बीच में स्थित करके तथा नासिका में विचरने वाले प्राण और अपानवायु को सम करके,। ।।5.27।।
ભ્રમર મધ્ય દૃષ્ટિ કરી સ્થિર રોકતાં પ્રાણ,
વિષયોને અળગા કરી ધરે ન જગનું ધ્યાન; २७
---------
यतेन्द्रियमनोबुद्धिर्मुनिर्मोक्षपरायणः .
विगतेच्छाभयक्रोधो यः सदा मुक्त एव सः .. ५\-२८..
Yatendriya manobuddhir munir mokshaparaayanah;
Vigatecchaabhaya krodho yah sadaa mukta eva sah.
dl.dropbox.com/u/55233059/C05/SGeeta0527-28.mp3
With senses, mind, and intellect under control; having liberation as the prime goal; free from lust, anger, and fear; such a sage is verily liberated. (5.28)
जिस पुरुष की इन्द्रियाँ, मन और बुद्धि संयत हैं, ऐसा मोक्ष परायण मुनि इच्छा, भय और क्रोध से रहित है, वह सदा मुक्त ही है। ।।5.28।।
ભય ને ક્રોધ તજે, કરે મનનો સંયમ જે,
મોક્ષપરાયણ થાય જે, મુક્ત ગણાયે તે. ..२८..
---------
अभितो ब्रह्मनिर्वाणं वर्तते विदितात्मनाम् .. ५\-२६..
Kaamakrodhaviyuktaanaam yateenaam yatachetasaam;
Abhito brahma nirvaanam vartate viditaatmanaam.
dl.dropbox.com/u/55233059/C05/SGeeta0526.mp3
A Self-realized person who is free from lust and anger, and who has subdued the mind and senses easily attains nirvana. (5.26)
काम और क्रोध से रहित, संयतचित्त वाले तथा आत्मा को जानने वाले यतियों के लिए सब ओर मोक्ष (या ब्रह्मानन्द) विद्यमान रहता है। ।।5.26।।
કામ ક્રોધ જીતે, કરે મનનો સંયમ જે,
ભય છોડે જે, મેળવી મુક્તિને લે તે. ..२६..
---------
स्पर्शान्कृत्वा बहिर्बाह्यांश्चक्षुश्चैवान्तरे भ्रुवोः .
प्राणापानौ समौ कृत्वा नासाभ्यन्तरचारिणौ .. ५\-२७..
Sparsaan kritwaa bahir baahyaamschakshus chaivaantare bhruvoh;
Praanaapaanau samau kritwaa naasaabhyantara chaarinau.
Renouncing sense enjoyments; fixing the eyes and mind at the midbrows; equalizing the breath moving through the nostrils (by Kriya techniques); (See also 4.29, 6.13 and 8.10) (5.27)
बाह्य विषयों को बाहर ही रखकर नेत्रों की दृष्टि को भृकुटि के बीच में स्थित करके तथा नासिका में विचरने वाले प्राण और अपानवायु को सम करके,। ।।5.27।।
ભ્રમર મધ્ય દૃષ્ટિ કરી સ્થિર રોકતાં પ્રાણ,
વિષયોને અળગા કરી ધરે ન જગનું ધ્યાન; २७
---------
यतेन्द्रियमनोबुद्धिर्मुनिर्मोक्षपरायणः .
विगतेच्छाभयक्रोधो यः सदा मुक्त एव सः .. ५\-२८..
Yatendriya manobuddhir munir mokshaparaayanah;
Vigatecchaabhaya krodho yah sadaa mukta eva sah.
dl.dropbox.com/u/55233059/C05/SGeeta0527-28.mp3
With senses, mind, and intellect under control; having liberation as the prime goal; free from lust, anger, and fear; such a sage is verily liberated. (5.28)
जिस पुरुष की इन्द्रियाँ, मन और बुद्धि संयत हैं, ऐसा मोक्ष परायण मुनि इच्छा, भय और क्रोध से रहित है, वह सदा मुक्त ही है। ।।5.28।।
ભય ને ક્રોધ તજે, કરે મનનો સંયમ જે,
મોક્ષપરાયણ થાય જે, મુક્ત ગણાયે તે. ..२८..
---------